Knihy v knižnici

Čo nové ponúka Lighthouseclub?

Staré príslovie hovorí. Človek je nielen jedlom sýty. Prídu momenty, kedy to, čo nás tešilo, napľňalo stratí to čaro motivácie, tvorivosti, chuti vstať z postele. Zostaneme akoby v tme s otázkou, ako ďalej, prečo som ešte tu, aký je ďaľší zmysel môjho bytia?
Knihy v našej knižnici je nová sekcia, kde Vám budeme postupne predstavovať knihy, ktoré si v našej reštaurácii požičať.

Hlava sa pustí na obrátky a telo stojí, čaká v tomto pozastavení, či spomalení na vnuknutie (ak si to dovolíme a veríme si natoľko, že strach z chvíľkového ničnerobenia berieme ako precítenie prázdnoty, kde nie je nič a je tam zároveň všetko), príde svetielko na konci tunela.
Biblia hovori: “ na začiatku bolo slovo”. A možno aj my vtedy hľadáme slovo. Slovo niekoho, kto nás zasýti duchovne. Niekoho, kto si týmto prešiel. Niekoho, kto už nepotrebuje slovom vyživiť svoje duchovné ego. Niekoho, kto sa podelí o životnú múdrosť. Niektorí ideme za duchovným otcom, iní sa zapíšu do škôl, alebo na odborné workshopy, semináre, či dokonca (momentálne veľmi moderné), začneme hľadať jednoduchý život zbavovaním sa toho, kým nie sme.

Toto odľahčenie nám umožní zbaviť sa ťažkých záväzkov, zodpovednosti, precítiť ľahkosť života, a byť znovu usmiaty, radostný, šťastný. Je to opakujúci sa cyklus života. Vždy z pokory vykročiť k sebaúcte, sebahodnote, sebaláske. Naplnení týmito hodnotami s plnoty svojho JA rozdávať a deliť sa s inými. Dávať z prázdnoty nie hodnotné.
Prečo to píšem? Lighthouseclub je miestom, ktoré ponúka stále viac možností spomaliť, harmonizovať sa. Reštaurácia zasýti telo, ale v nej sa nachádza knižnica plná nových kníh, ktoré kupuje môj manžel, prinášam ja a dokonca sa pridali aj niektorí priatelia Lighthouseclubu. Kaviareň Lighthouseclubu sa tak stáva miestom, kde okrem tela sa môžete zasýtiť duchovne písaným slovom.
Srdečne vás pozývame v jej tichu, či dokonca na hojdačke pod borovicou, dopriať sebe pokoj tela, duše a prijať slová, ktoré v našej etape života a danej chvíli sú tou správnou výživou a našou originálnou cestou, po ktorej cítime že potrebujeme kráčať, upevňovat opäť svoju vieru v seba a rásť, aby sme po rozkvitnutí dokázali uvoľniť zvnútra vôňu, ktorá priláka tých, ktorí práve túto vôňu potrebujú. Stávame sa duchovnejšími a zdieľaním opäť vytvárame priestor pre nový rast, uvoľnenie inej vône zo svojho vnútra. Čítanie spája ľudí, otvára konverzácie, pri ňom sa rodia nové komunity ľudí, ktorí sa vydávajú na spoločnú cestu ako priateľia.
Sama som si prešla naplnením a zdieľaním, naplnením a zdieľaním a pri opakovaní sa toho istého som prišla pozorovaním seba samej k hlbšiemu pochopeniu slova harmónia, rovnováha.
Zdieľať, vyprázdňovať sa nie je dobré jednosmerne. Uvoľňovaním svojho vnútra prázdnote zrazu, človek stráca pripútanosť k telu a zmysel bytia rýchlo. Treba pri vyprázdňovaní, zdieľaní rozbiehať zároveň niečo nové, hrať sa, objaviť radosť v inom rozmere a rovnovážne dávať a dopľňať. Táto harmónia môže viesť k dlhšiemu a zdravšiemu životu. Predchádza sa depresii, apatii.
Ak sa totiž vyprázdnenie a naplnenie udejú rýchlo, stratí sa samotná cesta, rast a rozvoj. A cieľ je predsa cesta samotná.
Preto sa neponáhľajme a žime to, čo je, majme radi to, čo robíme, milujme tých, ktorí sú vedľa nás a kráčajú s nami. Naučme sa neutekať. Pred sebou samým nikam neutečiem. Zväčša iba rýchlo pustím čo mám a ženiem sa za víziou s očakavaním niečoho inde a v budúcnosti. Tu by som doplnila ešte moje poznanie slova milovať. Bola som presvedčená, že milovať znamená iba pozitivnu reakciu. Teraz viem, že aj hnev, smútok môžu byť prejavom toho, že milujeme. Milovať náš tieň je to najťažšie. Ale postupným spojením s ním sa dosahuje celistvosť, spojenie. Tí najbližší sú často tými najsilnejšími tieňmi. Hádkami s nimi, oddelením sa od nich, to že v ich oku vidíme triesky a vo svojom brvno nevidíme (ako krásne píše biblia), nám často pomáhajú prežit, precítiť, prijať, objať a milovať tieň samého seba. Naviazaním nového spojenia s týmto človekom cez odpustenie tak integrovať vlastný tieň, dosiahnuť inú kvalitu spojenia už bez závislosti a potreby niekoho odsudzovať, hodnotiť, byť na ňom závislý. Nejde to však ľahko a častokrát ani rýchlo😏 Buďme však k sebe láskavý a doprajme si luxus života robiť chyby, byť nedokonalými, ale autentickými. Iba tak sa nám odhalí pravda a môže prísť skutočná vnútorná zmena.
Prežitie emócie síce zvyšuje našu inteligenciu a intuíciu, ale aj vyčerpáva našu energiu. Preto práve teraz, kedy je potrebné byť vnútorne silný a odolávať vonkajším tlakom, ustáť svoj stred, veľa ľudí vyhľadáva menej vysilujúcu cestu k harmonizácii, upokojeniu, stabilite. Dá sa to totiž aj bez “ vypustenia emócie”. Čím vnútorne silnejši človek, tým menej vyčerpanejší😉. Ako sa hovorí: Múdry sa učí na chybách druhých a hlúpy na tých vlastných. Alebo aj inak: Urobiť chybu raz je získanie životnej múdrosti, urobiť ju druhýkrát je už hlúposť. Prijať svoju hlúposť a nevidieť ju na druhých a neopakovať dokola to isté je výzva asi pre každého.
Veríme, že Knižnica v kaviarni Lighthouseclubu, či trávička pod borovicou, ponúknu počas pracovného týždňa či soboty miesto na piknik ( obed si môžete zjesť aj na trávičke) a dobrá knižka zavedie vašu mysel na miesta, kam deti chodia snívať svoj sen, aby ráno s úsmevom si ho postupne tvorili.
Veľmi vám všetkým ďakujem, že nás navštevujete. A ako povedal SOKRATES:
Spoznaj sám seba, inak všetko je hlúposť.
Objavujte sa s detskou hravosťou a dovoľte si byť aj nahnevaní, zlostní, smutní, urazení, hlúpy😊. Iba takými nebuďte dlho a opakovane. Duchovnosť a svätosť sú uveriteľné, iba ak vychádzajú z čistého zvnútra. Pochopila som, že nie je dobré a zlé. Je možno ťažšie a ľahšie. Ťažšie krištalizuje našu osobnosť, ľahšie nás dvíha nahor. Niekedy máme veľa jedného a málo druhého. Rovnováhou sme zasa vo strede, zbavení sa zdravo toho, kým nie sme. Ego potrebujeme, ale rovnovážne a zdravé. Najväčšia škola života. Pretože v každej jeho etape je náš stred niekde inde a potrebujeme ku svojej rovnováhe niečo iné.
Pekný deň a vidíme sa v knižnici🌞
Martina a tím Lighthouseclubu

Zanechajte nám svoje myšlienky