“Všetko je len o prístupe…”

Ako sa vysporiadať s každodenným životom a zároveň si ho užívať s vedomím, že smrť číha za každým rohom?

Postojom!

Prichádzajú sem zomrieť, ale žijú naplno do poslednej chvíle! V arizonskej púšti sa nachádza dôchodcovská komunita, mestečko Sun City. Ide o pôsobivé spoločenstvo seniorov, ktorí tu žijú a zdieľajú spoločnú pravdu o starnutí, spoločné vzrušenie, strach, radosť aj bolesť. Obec vybudovaná na mieru, podľa potrieb obyvateľov, sa na mape trbliece ako diamant a ponúka unikátny koncept na život, hoci všetci miestni čelia tej istej skutočnosti: čas sa kráti.

Roztopašné upozornenie, že pre šťastie sa stačí rozhodnúť.

V Arizone sa nachádza také pokojné a priateľské miesto, že tam chodia ľudia nad 55 rokov zomrieť. Dôchodcovské mesto uprostred púšte je na mieru prispôsobené životu seniorov. Nachádzajú sa tam palmy, prízemné domy, je tam modré nebo a červené západy slnka, hojné zastúpenie lekární a rozšírené ulice vhodné na pohodlnú jazdu na golfových autíčkach!

Z európskeho pohľadu sa Sun City zdá byť nepredstaviteľnou utopickou víziou – pripomína nákres mesta, ktorý pôsobí ako mimozemské zjavenie. Napriek tomu v ňom plynie bežný každodenný život už od roku 1963.

Zábava, zábava a ešte raz zábava! Vo svelte reflektorov hrá v garáži punková kapela a na pódiu vyniká stepová show. Partia starých punkáčov si hovorí “Jednou nohou v hrobe” (One foot in the Grave) a stepujúci tanečníci vyžarujú kabaretný šarm s neskrývanou radosťou z toho, čo robia, hoci už nemajú dokonalé postavy a bezchybnú pleť.

87-ročná Olive si zachovala detský humor, hoci jej telo ju v každodennom živote obmedzuje čoraz viac. Vďaka svojmu prístupu si veselo spieva, tancuje s vysávačom v obývačke a stále hľadá kolieskové korčule, ktoré jej pripomínajú staré dobré časy. Olive rozhodne neakceptuje dcéru, ktorá je presvedčená, že má Alzheimerovu chorobu. Ako jej to len mohlo napadnúť?

Starnutie je imperatívom, v ktorom “drobné boliestky patria k dohode” ako poznamenal Jim. Na druhej strane je to životný bod, keď už môžete len pokrčiť ramenami a povedať si: “Buď sa cez to prenes, alebo si daj tabletku, nech je ti lepšie.” Aspoň tak to odporúča Betty-Jane. Každý, kto tu žije, si musí nájsť vlastný spôsob, ako sa vysporiadať so životom, keď čelí smrti. Ak Vám už neostáva veľa času, môžete z neho vyťažiť, čo sa dá. “Prichádzame do Sun City zomrieť, ale chceme si to užiť!” nonšalantne vysvetľuje Jim.

Celé je to o prístupe. Obyvatelia Sun City neschvaľujú názor, že posledná kapitola života musí prebiehať vo vážnej či ponurej atmosfére. Mesto vo filme slúži ako javisko, na ktorom obyvatelia hrajú predstavenie o starobe ako. Pri rozprávaní zážitkov obyvatelia odhaľujú, čo im život dal a čo im vzal. Otvorene rozprávajú tak o bolestivej stránke staroby, ako aj o tej radostnej. A veria, že pre šťastie sa stačí rozhodnúť.