Zobraziť kurzy

Ivetka Fekete – Marhevská

Môj príbeh by bol ako tisíce iných. Príbeh človeka, ktorý pochopil až keď zastal na úplnej hranici útesu, aby uvidel hĺbku temnoty a na to uzrel výšku nebies. Len sa mi trochu nakopilo -😊

Moje detstvo bolo poznačené chorobou mojej mamy – rakovina prsníka, ktorej podľahla, keď som mala 14 rokov. Ako jedináčik, stala som sa vážnym dieťaťom, hĺbavým, sčítaným, absorbujúcim súcit a smútok všetkých blízkych. Ako mladá žena som nemala viac šťastia a prežila som v rodine manžela viac zomierajúcich ( doma) na túto chorobu. Ako 27 ročná s dvoma malými deťmi som prišla tragicky o manžela a ďaľšie roky som sa starala o môjho imobilného otca, až kým som vyčerpaná neskolabovala. Dotyky smrti ma umrtvili a dobrovoľne som uzavrela svoju dušu. Bolesti ale aj láske. Začala som podnikať, prevzala som všetku zodpovednosť za svoje deti, za svoju firmu. Práca prehlušila bolesť a stratila som sa v nej. Hlava si začala namýšľať, že všetko dokážem vyriešiť ja sama, že som nenahraditeľná, neoceniteľná, vždy prvá a silná. Srdce nechcelo, telo nevládalo, ale hlava nepočula -😊 Taká klasika samostatných žien-😊

V roku 2014 som ochorela. Diagnóza-rakovina prsníka. Tu sa začína môj príbeh podobať tisícom ďaľším. V nevedomosti som sa nechala paralyzovaná strachom,  osudovosti a krivdy unášať mašinériou medicínskej rieky. Hlava naformátovaná na rýchle rozhodnutia mi neumožnila nacítiť sa na udalosti. Prežila som, ale nepochopila -😊 Možnosť reparátu mi bola daná v roku 2016, keď moja diagnóza znela veľmi agresívna forma s metastázou. Tu už som hranicu útesu pocítila a začala naciťovať svoje kroky vedomo.

Na kraji útesu som dostala taký šok, že som zablokovala hlavu -😊 konečne. A neprehlušovaná myšlienkami som začula svoje vnútro. Najprv som si uvedomila, že moja myseľ nie som ja, že niektoré životné postupy sú len naprogramované a prestala som brať hlavu ako veliteľa-😊 Ťažko som sa zbavovala príživníckych entít, ktoré som si vypestovala presvedčeniami z detstva.- strachov a predsudkov, oblúd. Neskôr som mechanicky učila myseľ preprogramovať. Keď som už bola dostatočne silná, vracala som sa dozadu – hľadala príčiny a opravovala chybné programy. Sto krát, tisíc krát, až kým sa to nepodarilo-😊 Vlastne som ani nemala čas na riešenie myšlienok na chorobu -😊 tak som sa intenzívne venovala sama sebe. Keď prišiel rad, po ťažkých zákrokoch, na telo – vesmír mi prihral Majstra Yanga a Lighthouseclub. Začala som cvičiť, intenzívne, absolvovala som za sebou štyri workshopy s Majstrom a cvičenie mi pomohlo dať do poriadku fyzické telo, s ohľadom na trvalé následky po liečbe. Našla som v ňom zároveň nadstavbu nadobudnutého spojenia zo svojím vnútrom a spôsob harmonizácie seba samej ako celistvej bytosti.

Rakovina bola pre mňa hranicou útesu, kde som vykročila do neznáma opierajúc sa len o vieru. Odovzdala som sa. Bez podmienky vyliečenia som začala žiť -😊  V novom nastavení vnímania života bez strachov a obáv, kde všetko plynie a nič nemôže ovplyvniť zvonka moje vnútro -😊 Dnes si nechávam čas pred krokom, keď hlava vraví „áno“, opýtať sa tela, či „môže“ a dať možnosť nacítiť odpoveď srdca, či „chce“😊