Telgárt – aké to bolo.

Pobyty v slovenskej prirode začínajú byť mojim magnetom. Krvinky sa tešia a oči sa nevedia dočkat😋

Tento rok Telgárt. Na kopci oproti Kráľovej holi, zruby stoja. Drevo, elegancia, čistota. Ako 4 Králi. Čakaju nás☺Krásne izby s krbom sa stali miestom, kde sme cvičili, spievali, rozprávali, čítali, tvorili mandaly na hodváb.

Ranný východ slnka ( vedeli ste ze vychádza uz 4,37?), ranné cvičenia, ktoré nás doslova vyživovali, spájali, a otvárali hlbšie. Pre mňa opísať cvičenie už nie je taká potreba ako kedysi. Je to krása, ktorej sa treba ovoriť a prežiť podľa seba. Po cvičení už nevystupujú pocity, ale prichádza ticho a pokoj. Zaujímavé pozorovať proces pri vstupe do jeho hĺbky. Je na ňom krásna tá cesta. Už nie je potreba mať jasný výsledok, už nie je strach z neistoty, už je tam dôvera a rešpekt. Cvičene nie je iba o zdraví, o kráse fyzického tela, vypnutej pokožke. Učí ma ísť  hlbšie v životnej filozofii založenej na rešpekte, úcte, súcite, harmónii a šťastí ale nie cez hlbšie programy mysle, poučenia iných ako to má byť, ale cez otvorenie srdca toleranciou, súcitom k iným a tomu, ako to majú a potrebujú a pritom ustátím si svoje cesty a svoje slobody žitia toho, čo vyživuje dušu. Vnútorná sila – dve slová. Ich skutočný význam som pochopila, keď som stratila životnú silu a mala odvahu vstať a začať odznovu. Ide to pomaly, ale cvičenie je pre mňa milovanie sa zo sebou samou. Je to extáza a obdiv k sebe, vychádzajúci z pokory a poznania, ako krehké to vnútro je, ak nie je obalené žiadnym ochranným múrom. Ešte nežijem naplno tú jemnosť, ktorou vo vnútri som, ale viem, kto som a cesta pravdy nemá spiatočku. Je šťastím a vďakou pre mňa byť tam kde som. Milujem život a teším sa z toho čo prináša. Nikdy neprinesie to, čo nezvládneme. Ak je to ťažké, tak iba preto, lebo sme dorástli aby sme ťažké zvládli. A posilniť zvnútra nás môže iba to, čo bez strachu zvládneme. Každý zápas môžeme zvládnuť, pozor, nemyslím tým vyhrať. Vyhrať môže znamenať aj prehru. Pochopenie, poznanie, nie je o výhre a prehre. Je to v základe o prijatí. Telgárt však ponúkol viac.

Prechádzka na kopček s cintorínom a históriou mestečka, cvičenie na trávičke pri poobednom slniečku, pozorovanie východu slnka. Výlet k prameňu Hrona, kam sme neprišli, lebo sme inak odbočili😂 Čo sme sa nasmiali pri tvorbe mandál na hodváb! Neverili by ste, ako to bolo meditačné, spájajúce, uvoľňujúce, zábavné, udivujúce, inšpirujúce. Zrejme nie poslednýkrát. Vyrobili sme si vlastné šatky, obrazy. Verím , že dáme raz v klube aj sukne, blúzky a návlečky. Vedeli ste, že spať na hodvábnych návliečkách bráni vzniku vrások? Vedeli ste, že maľovať na plátno je iné ako na hodváb, lebo hodváb prúdi a nie je to iba o tom, čo nakreslíte vy? Výsledok , vďaka vlastnostiam hodvábu pri práci s ním, spolupracuje s vašou dušou a netvoríte čo chce hlava, ale čo chce duša. Vibrácia duše a hodvábu( živej textílie) sú v súzvuku, majú rovnakú reč, ktorú nepočujeme, ale je. Úplne ma to očarilo. Každému prajem prežívanie toho. Každému. Robilo to so mnou to isté ako cvičenie. Viedla ma maja duša❤. Verte, že nemáte ani len predstavu, o čom hovorím, ak ste to nezažili. Vôbec. Je to mystický svet, nepoznateľný, a…..( už stačí🙉).

Náš kuchár Ruwan nám pripravil tak dobré a vyživujúce jedlá, že sme začali priberať a reálne žiť ženskú( pasívnu) energiu, kedže strava nám tak chutila, že už to nebolo o hlade, ale uspokojovaní zmyslov. Ešte že sme sa spamätali a ubrali. Iba Ruwan sa nahneval, že chceme jesť “IBA TROSICKU”

Večerný chanting, úcta, vďaka a pokoj, ktoré sa stávali kontrastom  k dennému kláboseniu a harmonizujúcim prvkom pre nás samé. To a mnoho iného, neopísateľného, jedinečného, obohacujúceho. Záverečný oslavný obrad vďaky matke Zem počas splnu. Sme bohaté a vďačné. Ďakujeme za dary a ja ďakujem za priateľov na ceste.

S úctou a láskou

Martina

Zanechajte nám svoje myšlienky