COSTA RICA – vzťahy a sloboda.

Život každého z nás predstavuje sieť vzťahov. Z jedného bodu siete komunikujeme slovom, myšlienkami, činmi do druhého bodu. Fakt je ten, že epidémiou napätia a nespokojnosti je postihnutý takmer každý vzťah. Nespokojnosť prejavujeme ohováraním, bojovaním, útekom či snahou zmeniť toho, kto je pre nás neprijateľný. Potreba mať všetko tak, ako to chceme, vychádza z našej hlavy. Odtiaľ prúdi tá potreba a vôľa meniť..

Ja sama som si tým prešla. Vo vzťahoch som pociťovala hnev, sklamanie, žiarlivosť ale aj radosť, unesenie šťastím…. Ak niekto v mojej sieti svojím správaním nekomunikoval podľa mojich vzorcov svedomia, odsudzovala som a kritizovala. Začala som sa od neho oddeľovať, izolovať. Zastavila som prúdenie komunikačného toku, alebo znížila jeho kvalitu mojím, tj.  jednostranným rozhodnutím. Veľa energie som vkladala do negativity, ktorou som druhú stranu vytláčala do horšej polarity správania. Oddeľovala som sa tým, že som seba videla správne a druhého nesprávne. Vyživovala som moje EGO.
Stále som CHCELA to, čo som videla vonku. Nevedela som prijať to, čo mám a potrebujem.

Veľakrát totiž nedostávame to, čo chceme. Dostávame to, čo potrebujeme. Skutočný rast a dozrievanie však nastáva len vtedy, ak pochopíme to, čo potrebujeme pochopiť a prijať, čiže práve to, čo dostávame zo svojho okolia. Ak vnímame len to, čo chceme vidieť a to, v čom chceme žiť, zostávame v komfortnej zóne života, tj. len na povrchu. Ak však to, čo potrebujeme, nedokážeme zvonku prijímať, vzniká napätie, úzkosť, depresia a dokonca aj závažné choroby.

Skutočný život je o harmónii a rovnováhe. Prijať a vychutnať obdobie, keď ste hore, skrátka naplno si ho užiť. Ale ak potom príde ťažšie obdobie, musíte sa od toho predošlého šťastného obdobia odpútať. Musíte ho pustiť a nedržať sa ho. Potrebujete ho a to aj napriek bolesti, sklamaniam či  nespokojnosti. Potrebujete ho na to, aby ste rástli. Nebojujte, nesnažte sa veci nasilu zmeniť. Neutekajte, neklamte sám seba, nemajte strach. Pokúste sa žiť v pravde. Chce to odvahu😉

A tu je moje pochopenie. Dlho som obdobie spojené s chorobou, narušenými vzťahmi s členmi rodiny a s kamarátmi vnímala v roli obete. Nechápala som, prečo tí druhí konajú tak, že mi ubližujú. V tej energii ublíženia som zotrvávala a pri každej príležitosti som skĺzavala do sebaľútosti. Potrebovala som to. Potrebovala som ľudí, ktorí mi ukazovali, že sa sebaľútosťou nechávam ovládať. Že sa tak správam. Pritakávali mi, že mám pravdu. Pritakávali, že tí druhí sú hrozní.

Ak to roli obete naplno oddáte, jedného dňa sa pohár naplní. Jedného dňa si poviete: A dosť! Rozhodnete sa. Poviete si, som dospelá! Už ma nebaví byť obeťou! Za svoj život som zodpovedná len ja sama. Vo svojej sieti vzťahov budem jasne komunikovať svoje pocity a rozhodnutia a nebudem očakávať od druhých, že to pochopia, že s tým budú súhlasiť, že ma budú mať radi, že ma ocenia…

Dovolila som si jasne komunikovať svoje hranice a nečakať, že tí druhí sa podľa nich zmenia. Ak je sloboda tou najcennejšou hodnotou človeka a láska je cesta k nej, tak mi život pripravil tú najťažšiu skúšku. A ja som za ňu nesmierne vďačná.

Vytýčením hraníc som si jasnejšie uvedomila svoju hlbšiu vnútornú pravdu. A rešpekt k svojej vnútornej pravde som (slobodne a s láskou k sebe aj k druhým) komunikovala. Nie s cieľom zmeniť toho druhého, nie s cieľom využitia citov či manipulácie… Bola v tom len čisto úcta a rešpekt k sebe samej.

A stal sa zázrak. Druhá strana prestala ubližovať, prestala vo mne vyvolávať napätie. Rešpektovala moje hranice. A ja som pocítila slobodu a lásku v jednom. Spojenie v určitej hĺbke seba samej. Neznamenalo to, že som súhlasila s myšlienkami, slovami alebo činmi druhej strany. A ani to neznamenalo, že sa druhá strana zmenila. Iba som prijala fakt, že niekto to potrebuje inak, ako to potrebujem ja. Otvorila som srdce  a v samej sebe prijala existenciu niekoho, kto nie je úplne podľa môjho filtra☺️

Pochopenie vo vnútri – to transformačné – poznáte podľa toho, že tieto slová nevytvorila hlava a rozum. Vychádzali zo srdca. Pri kontakte s druhou stranou nevznikalo napätie. Zrazu nie je potreba strážiť hranice!!  Spadli otvorením srdca a prijatím. Ak stanovíte hranice a potrebujete ich kontrolovať, fungujete na úrovni rešpektu, ale ešte ste nedosiahli pochopenie srdcom. A ako to býva, keď všetky kúsky puzzle do seba zapadnú, vznikne obraz.

Pochopila som slová môjho Majstra. Ako prvé nám povedal: „Moje cvičenie vychádza z Konfucia, z jeho učenia o rešpekte a úcte.“ Na toto učenie nadviazal taoistickým učením o spojení (nebo & zem, yin & yang). A po dosiahnutí spojenia, automatickým praktikovaním cvičenia sme sa posunuli do učenia budhizmu. Učenia o súcite, ako najvyššej forme lásky. Až vtedy nastáva trvalá vnútorná zmena. Jeho slová vtedy  pre mňa zneli mysticky. Videla som za nimi niečo nedosiahnuteľné, duchovné.

Keď prišlo porozumenie z reálneho života, pochopila som, že vzťahy nás učia ísť hlbšie. Mne v tom pomáha práve praktikovanie kaligrafického zdravia. Tieto životné situácie tak lepšie zvládam, ustojím ich. Pomaly rozpúšťam moje predstavy ako by to malo byť (čiže inak povedané rozpúšťam moje EGO) a prostredníctvom srdca ich prijímam tak, ako je to potrebné.

Každý má svoj spôsob, svoju pomocnú barličku, ako tieto obdobia skúšok prijatia a netlačenia na pílu zvládnuť.  Jedno viem isto. Skúšky budú pokračovať. Prídu nové a ťažšie. Po každom ťažšom období príde ľahšie. Ale rytmus tj. to, ako dlho to ťažšie obdobie bude trvať a ako hlboko ma bude potrebné ponoriť, záleží iba od sile môjho vedomia, nie mysle. Silná myseľ je fajn, ak je pozitívna:) Ale má aj obrátenú stranu. Treba byť vedomým PRÁVE v období negativity. Strata vedomia nás môže stáť  veľa energie, vitality a reštart bude potom ťažší a pomalší.

Investovať čas do posilňovania vedomia má zmysel. Hodnota nášho života, jeho naplnenie dosahuje úplne inú úroveň bytia. Vzťahy, a tie komplikované obzvlášť, majú možnosť vám dať maximum trpkosti, ale aj maximum sladkosti života. Nechcite iba sladké. Prijmite úprimne aj to trpké. Dovoľte tomu existovať a stane sa zázrak. Skok bude kvantový. V súčasnosti už aj veľa lekárov tvrdí, že napríklad rakovina je iba neodpustená krivda, ktorú vo vnútri schovávame a držíme.

Skutočná sloboda nespočíva v tom, že sa človek nevydá alebo neožení:)) Skutočná sloboda spočíva v tom, že komunikuje svoje pocity, myšlienky a činy pravdivo, úprimne a otvorene. Nemá potrebu skrývať sa a klamať. Ponecháva slobodu druhej strane odpovedať podľa pravdy, podľa toho, ako to druhá strana má. Sloboda znamená dôverovať životu a teda ľuďom, ktorí do neho prichádzajú. Vedome pozorovať pravdu. Nedať sa stiahnuť pudmi, inštinktami, svedomím, morálkou a emóciami.

Sloboda je vedomie. Vzťah je fantastická vec na evolúciu človeka ako súcitnej ľudskej bytosti. Neznamená to, že musíme tolerovať, stotožňovať sa s pravdou iných, ak by to malo ubližovať nám. Dá sa to, žiť spolu a pritom rešpektovať hranice. Da sa aj rozísť a otvoriť sa novému vzťahu. Aj to  je cesta, ktorá je potrebná, ak si dvaja vo vzťahu odovzdali všetko, čo mohli a nedokázali sa v ňom posunúť a nájsť kompromisné riešenie prijateľné pre obe strany. Možno na niektorú skúšku potrebujeme iného učiteľa. Pointou ale je, rozísť sa a zostať ďalej ako úprimní priatelia. Ako láskavé bytosti. Ako vďačné srdcia. Bez krivdy, bez sklamania.

Vraciam sa z Costa Rici. Pura Vida je ich pozdrav, je ich odpoveď. Áno, predstavuje šťastie, čistý život. Dve slová a toľko významov… 😊

Stačí tak málo. Očistime náš život od minulých krívd, odpusťme a láskavo poďakujme všetkým, ktorí do nás zaťali negatívnou energiou. Dovolíme tak sami sebe mať svoje telo čisté a voľné na všetko nové, čo má prísť.

Naše telo je náš dom. Vysávať a umývať dlážky v našich príbytkoch sme schopní aj každý deň. Koľkokrát týždenne si čistíte myšlienky a city? Koľkokrát sa ponoríte do svojho vnútra a v tichu necháte vyplávať skutočné myšlienky a pocity týkajúce sa vzťahov? Dokážete to vôbec? Alebo radšej poupratujete izby:))

Pura vida – čistý život. Nemôže začať vonku, musí začať zvnútra.

Costa rica – the happiest country of the world. Všetci hľadajú šťastie. Kde je čisto a pokoj, tam je aj šťastie. Costa rica má svoj vzorec. Aký je ten váš? Kedy pociťujete vnútorné šťastie? A nemyslím šťastie, keď si niečo kúpite alebo dostanete. Viete to? Ak to neviete, tak stačí vyprázdniť a vyčistiť svoj dom a trpezlivo a s dôverou čakať a pozorovať. Pravda príde zvnútra. Je tam aj teraz. Iba ju cez ten neporiadok vnútri nevidíme:))))

Takže, kto má chuť, vyhrňte rukávy a začnite čistiť, odpúšťať, prijímať a prestaňte odsudzovať. Buďte láskaví zo srdca. Ak to nejde úprimne, pátrajte hlbšie prečo to tak je..?  Pátrajte po skutočnej príčine v srdci. Neuspokojte sa s argumentami mozgu, ani  s argumentami, ktoré vám podsúva svedomie.  Nestačí, ak pochopí hlava. 95% vášho tela je podvedomie. Praktikujte to, čomu veríte a čo vám umožní dostať sa do vášho vnútra, čo vás napojí na srdce. Keď to neuvoľníte, tak to vo vás zostane.

Vzťahy nás môžu priviesť ku skutočnej slobode, ak navigačným systémom bude súcit. Ak nekomfortná situácia vo vzťahu nepovedie k boju alebo úteku, ale k hlbokému precíteniu a slobodnej komunikácii. Navigačný systém nazývaný „Morálka“ alebo „Svedomie“ z vás neurobí slobodné a súcitné duše. Ak ste stratili kontakt s navigačným systémom zvaným „Duša“, tak moja  rada podložená vlastnou skúsenosťou je: Choďte až na hranu. Choďte až k priepasti. Srdce začne tak tĺcť, že spojenie isto ucítite. Vtedy príde rozhodnutie zvnútra a stane sa vašou pravdou. Veľa odvahy✌️

S úctou a láskou,

Martina

 

Zanechajte nám svoje myšlienky