Costa Rica – cesta po vnútrozemí.

Po rannom cvičení jogy a chantingu (začali sme ešte pri západe mesiaca) sme sa autom vydali do vnútrozemia.

Na miesta, kam ľudia chodia za jogou, meditáciou, hudbou a ajurvédou.

Cesta bola dobrodružná. Občas sme sa museli prebrodiť riekou, narazili sme na skutočnú magmu, na niektorých miestach asfalt mizol a nahrádzal ho len štrk.

Cestu lemovali jednoduché domčeky obkolesené veľkými pozemkami. Dopravné značenie nahradili dosky na surfovanie s menami dedín a miest.  Prekvapilo ma, aké prázdne sú cesty, aké nepreľudnené sú dedinky či mestečká. Napriek chudobe bolo všade relatívne čisto. Úplne iný vnem. Po krajinách ako Srí Lanka či Thajsko to bola zmena. Ľudia usmiati, srdečne zdravia okoloidúcich.  Medzi autami sa občas objavili kravičky, ale po Srí Lanke, kde boli účastníkmi cestnej dopravy aj slony, ma to už vôbec neprekvapilo :))

 

Prvým miestom, ktoré sme navštívili, bol Peace retreat – fotky vám atmosféru priblížia najlepšie. Kanadskí majitelia vytvorili ozaj miesto pokoja. Ticho, kde všetci pracovne alebo emočne vystresovaní ľudia môžu spomaliť, upokojiť sa a harmonizovať sa. Jednoduchosť, zdravá strava, joga a meditácie. Skupina s rovnakým motívom – napĺňaním vlastného vnútra pokojom a mierom.  Rodinná atmosféra, blízkosť a energia mieru sú tým, čo si odnášam v sebe.

Z mestečka Paraio sme sa posunuli do Nosary Bodhi Tree centra, postaveného len pred štyrmi rokmi. Už z fotografií môžete cítiť úplne inú atmosféru. Luxus, komercia… všetko sa zdá dokonalé, ale to, čo človek v joge a meditácii naozaj hľadá, som tam vôbec necítila.

Cestou späť sme sa rozhodli pre ťažko prejazdnú cestu pobrežím. Pláže sú nekonečné, prázdne, ale živé. Cítila som sa sama, ale zároveň spojená.

Costa Rica je na pobreží naplnená životným štýlom surfistov a vo vnútrozemí jogou.  O miesta, kde sa joga ponúka a kde sa ňou žije, sa doslova podkýňate.

 

Mimo týchto turistických zážitkov a momentov je skutočná  Costa Rica o každodennosti. Deti v školách, ženy a muži  v práci alebo doma na terasách v pokojných rozhovoroch. Žiadny zhon, žiadne naháňanie. Kľud, pomalosť, pravidelnosť, všednosť – jednoduchá krása.

Na dnes bolo dosť:))

S úctou,

Martina

 

 

Zanechajte nám svoje myšlienky